Otazky zivota

Tak som tu, sedím za notebookom, som zničený, vystresovaný a v depresii. Rozhodol som sa pokračovať v písaní, s ktorým som začal v minulosti. Mám pocit akoby som sa vrátil tam kde som bol. Je to ako opakujúci sa kruh udalostí. Som na posteli, nič na sebe a rozmýšlam nad horúcou vaňou. Potrebujem odísť ale nemám kam. Moja chuť k životu je nulová, je mi zle, lebo som tri dni nič nejedol a upadám do stavu nejakej letargie. O chvilu bude sedem hodín a už som mal dva telefonáty. Ale zjavne to vyhrá pozvanie do podniku s nízkou úrovňou, kde sa zašijem medzi spodinu a vyplachnem si mozog. Moje zmysli nefungujú, aj keď sa snažím aby som zostal aspoň trochu schopný niečo napísať. - Ahoj zlatino ,ozval sa v telefóne hlas mojej priateľky. Neviem či som sa zrovna tešil aj keď ju milujem. Ale v tomto duševnom rozpoložení musím byť proste sám, takže rozhovor som rýchlo ukončil. Možno si pomyslíte, že som nemal, ale ja sa nerád pretvarujem. Zavolal som teda známemu, ktorý je DJ a rozhodol som sa uvolniť stres na diskotéke, kde si snáď aj zamixujem. Vzhľadom na to, že dotyčáný nepije, lebo kedže vymysleli kýble tak slope, to nebude až taký problém :)). Ak sa aj mne zadarí, odpálim sa niečim tekutým a aspoň po dlhom čase pošlem problémy do väčnćh lovíšť. Začína ma unavovať moj fádny život, stereotyp. Ale čo spravím? Keby ma niekto teraz poslal na pustý ostrov chytať ryby, tak idem bez mihnutia oka. Opäť telefón. -No servus macík , kto iný ako Jenn. -kedy donesieš Jašterovi tie hry? Jašter je jej muž, celkom fajn chlapík aj keď mi niekedy pripadá ako bývalí člen ŠTB, ktorý nikdy nemá dosť šmírovania. -neviem, nemám na to čas, odpovedal som celkom flegmaticky.-dobre, tak sa pre ne zastavíme, čav. No super, ako keby nestačilo, že som na pokraji zrútenia, ešte budem musiet čakať na to, kým si Jašťer príde pre hry. Mať ja také starosti a prezidentov plat, tak som za vodou. Ale čo už, to kde sa narodíme a v akej rodine si nevyberieme, môžme sa stým len zmieriť. Ešte využívam chvílku samoty a leziem do vane. Horúca voda mi zvýšila krvný obeh a moje svalstvo (teda keby som nejaké mal) sa uvoľňuje. Škoda, že doma nefajčím a nepijem (veď nie som alkáč), lebo teraz by som si dal aj jedno aj druhé. Možno by som sa spil do nemoty a utopil :). Ale len mávnem rukou, akoby som odháňal zlé myšlienky a usmejem sa popod fúz. Do smiechu mi síce nie je, ale čo už mi iné zostáva. Kedže som zahnal myšlienku s topením a nemám ani cigarety ani alkohol, bol som pomerne rýchlo vonku. Otvorili sa dvere a vošiel otec, u ktorého dočasne bývam. -Nazdar, povedal vo dverách a začal niečo hladať. Ako vždy som to odignoroval. Už nech je deväť hodín, nech si môžem zavolať taxík a zmiznúť z tohot prekliateho bytu. Tresli dvere na chodbe, mám pocit že ludia sa odnaučili rešpektovať ticho v dome :)) svet sa mení. A stále mám pocit, že len k horšiemu. Zastavuje sa mi mozog, už aj tie zbytky buniek odumierajú. -Do riti, ale som sa zlakol- zakričal som smerom k dverám. Zľakol som sa zvončeku. Určite si došiel Jašter pre hry. Ako vždy som sa nezmýlil. Pokecali sme o zbraniach, o autách, dal som mu hry a vypoklonkoval som ho pod zámienkou, že musím odísť. Aj keď nemusím, ale necítim sa na to, aby som počúval tie jeho reči o zbraniach a autách, lebo tam asi končí jeho myslenie. Sadol som na postel otvoril si Paula Verlaina a prečítal si pár básni. Super, už mi je lepšie, momentálne na gulku do hlavy. Ale kedže si vážim život, nech už je akýkolvek, tak nič podobné nespravím. "Ja sa na to môžem zvysoka vysrať" pomyslel som si, len čo som si prečítal od Adama správu o tom, že zajtra sa nič nekoná. Mali sme totiž hrať jednu diskotéku a padlo to. Kedˇže som už dlho nehral, lebo aktivnemu dj-ovaniu som dal pokoj po siedmich rokoch tak som sa aj tešil. Zase sa mi potvrdilo, že keď sa človek na niečo teší, tak sa to posere. Však prečo by sa mi nemalo kaziť aj to málo na čo sa teším. No vidím to tak, že dnes to dopadne asi zle :) aspoň prestanem toľko rozmýšlať. Keže odchádzam, rozhodol som sa ukončiť písanie. Zakončím to aspoň niečim pozitívnym, aj keď neviem čím. :)) A on povedal: Vaša radosť ja váš zármutok zbavený masky. Tá istá studňa, z ktorej pramení váš smiech, bola často naplnená slzami. Akože ináč by to mohlo byť? Čím hlbšie sa zarýva smútok do vášho bytia, tým viac radosti sa vo vás môže zrodiť. či azda čaša, z ktorej pijete víno, nebola vypálená v hrnčiarovej peci? A či lutna, ktorá poteší každého ducha, nie je kus dreva vyhĺbeného ostrím nožov? Keď ste veselí, nazrite hlboko do svojich sŕdc a zistíte, že to, čo vás rmúti je zároveň aj to čo vám robí radosť. A keď ste plní smútku, oäť nazrite do svojho srdca a uvidíte, že žalostíte nad tým, čo bolo vašou radosťou. Niektorý z vás hovoria: "Radosť je väčšia než zármutok", a iní zasa: "Nie,zármutok je väčší." Ja vám však vravím, radosť aj zármutok sú neoddeliteľné veci. Spolu prichádzajú, a kým jeden z nich s vami hoduje pri stole, pamätajte, že druhý si líha vo vašej posteli. Ste ako váhy" z jednej strany radosť a z druhej zármutok. A len keď ste prázdni, len vtedy sa vaše misky nepohnú a vy ste v pokoji a harmónii. Keď váš strážca pokladu zodvihne, aby odvážil svoje zlato a striebro, vtedy musí vaša radosť alebo zármutok stúpať či klesať. Chalil Džibrán Prorok - Prorokova záhrada