Otazky zivota

Na konci je vždy začiatok niečoho nového. (nie je to z mojej hlavy, ale som príliš lenivý na to aby som hľadal autora :) ) Toto je veta, ktorú by som nikdy pred tým, ako som to zažil nepovedal. Asi mám vrodený pesimizmus. Človek by mal mať však v sebe zo všetkého niečo. Či už reality, optimizmu alebo romantiky. To ráno som sa zobudil, ako znovuzrodený. Akoby všetky moje depresie a úzkosti nikdy neboli Cítil som sa ako Fénix, ktorý sa znovuzrodí z vlastného popola. Myslel som len na jedno, na ten úžasný vášnivý bozk. A vtedy som si uvedomil, že okolo mňa, je to všetko inak. Nie všetci ľudia sú zlý a nie všetci sa mi chcú votrieť do života len za účelom „Za každú cenu ho zničím.“ Moje zmysli sa začali sústrediť na to príjemné a nie na to zlé, ovšem konečne som sa na to pozeral aj reálne. Toto všetko mi začalo behať hlavou a mozog začal fungovať na plné obrátky. Lenivo som vstal z postele, umyl sa, teda aspoň myslím že som to bol ja a snažil sa utekať do roboty imitovať prácu, ale hlavne som sa tešil – čo je u mňa dosť neobvyklé - na nejaké tie správičky od niekoho, kto mi nečakane vstúpil do života. Kolegovia si mysleli, že mi preskočilo, lebo som sa správal po dlhom čase príjemne. To asi preto, že som sa tak cítil. A prečo to píšem? Ani neviem, asi tým, že som bol inšpirovaný niekym iným, asi preto, že som to mal urobiť už dávno a asi preto, že nie som normálny :). Nikdy som nemal rád nejaké preslovy ani nič podobné a preto hneď ako dopíšem túto vetu sa dostanem ktomu, čo som prežil a ako som to prežil. P.S.: Konečne som šťastný